Zámčisko (geomorfologický podcelok)
| Zámčisko | |
| geomorfologický podcelok | |
 Pohľad na Zámčisko
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Trnavský |
| Okresy | Senica, Skalica |
| Nadradená jednotka |
Chvojnická pahorkatina |
| Susedné jednotky |
Unínska pahorkatina |
| Súradnice | 48°44′13″S 17°15′04″V / 48,737°S 17,251°V |
| Najvyšší bod | Zámčisko |
| - výška | 434 m n. m. |
| Najnižší bod | severný okraj územia |
| - výška | cca 240 m n. m. |
  Poloha územia na Slovensku
| |
 Poloha v rámci Trnavského kraja
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Zámčisko je jeden zo štyroch geomorfologických podcelkov Chvojnickej pahorkatiny. Najvyšší bod podcelku je rovnomenný vrch Zámčisko (434,1 m n. m.).
Vymedzenie
[upraviť | upraviť zdroj]Podcelok leží v centrálnej časti Chvojnickej pahorkatiny a zaberá širšie okolie masívu najvyššieho vrhu. Obklopuje ho len Unínska pahorkatina.[1]
Vybrané vrchy
[upraviť | upraviť zdroj]- Zámčisko (434 m n. m.) – najvyšší vrch podcelku
- Holý vrch (371 m n. m.)
- Kruhy (361 m n. m.)
- Za Borom (352 m n. m.)
Charakteristika
[upraviť | upraviť zdroj]Centrálna časť územia je porastená dubovými lesmi, ktoré tvoria súvislý porast. Stráne orientované na juh pri obciach Smrdáky, Koválov, Unín, Radimov a Radošovce sú porastené vinicami, ktoré náležia do Skalického vinohradníckeho regiónu Malokarpatskej vinohradníckej oblasti.
Územie je odvodňované riečkou Chvojnica s prítokom Pavlovský jarok, ďalej Unínskym potokom a prítokmi Myjavy. Reliéf Zámčiska je modelovaný najmä fluviálnou činnosťou vodných tokov.
Chránené územia
[upraviť | upraviť zdroj]Severovýchodným okrajom podcelku preteká riečka Chvojnica, v ktorej povodí sa nachádza rovnomenná prírodná pamiatka.[2]
Turizmus
[upraviť | upraviť zdroj]Zo Smrdák vedie 
zeleno značený turistický chodník, ktorý sa na rázcestí Okruh rozdvojuje. Severná vetva vedie vrcholovou časťou Zámčiska k rozhľadni Lipka, južná vetva vedie lesom južným úpätím vrchu späť k rázcestiu Okruh.
Osídlenie
[upraviť | upraviť zdroj]Na okraji podcelku ležia nasledujúce obce:
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2018-09-02]. Dostupné online.
- ↑ mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2018-09-09]. Dostupné online.